Z iniciatívy Spoločnosti Bélu Kélera, v spolupráci so Šarišským múzeom v Bardejove, za finančnej podpory Fondu pre podporu umenia, vydalo bardejovské vydavateľstvo Videorohal, nové CD  pod názvom Klavírne miniatúry Bélu Kélera. Skôr než došlo k samotnej nahrávke odzneli  vybrané skladby už viackrát na predchádzajúcich ročníkoch Kultúrneho leta Bélu Kélera v Bardejove, ako i v Bardejovských Kúpeľoch v naštudovaní  klavírneho dua Lucia Berešová a Adam Brutovský.

Béla Kéler, narodený  13. februára 1820 v Bardejove, súčasník Frederika Chopina či Franza Liszta, patril v 19. storočí medzi najúspešnejších európskych skladateľov o čom svedčí fakt, že viac ako 100 jeho skladieb vyšlo tlačou v dvanástich európskych vydavateľstvách už počas jeho života.

Už roku 1858, teda 11 rokov pred Brahmsom, či Dvořákom začína komponovať sériu ôsmich  tancov, ktoré postupne vyšli vo vydavateľtve Offenbach v Nemecku najprv v orchestrálnej podobe, neskôr v autorskom prepise pre štvorručný klavír a klavír sólo, už pod názvom Ungarische Tänze (Uhorské tance) Bélu Kélera v dvoch zväzkoch.Tance majú formu ľudového čardáša.  Najprv je to pomalá až zádumčivá časť , ktorú vzápätí vystrieda rýchla a rytmická pasáž, ktorá sa vygraduje do efektného záveru. Kéler využíva veľkú škálu hornouhorských nápevov a motívov, ktoré sa pamätajú na prvé počutie..  Kompletná séria Kélerových Uhorských tancov tvorí prvú časť novej CD nahrávky.

Pre mnohých záujemcov je azda ešte stále veľkým prekvapením, rýchla časť hneď  I. uhorského tanca, s názvom Spomienka na Bardejov Op.31. Málokto vie , že 11 rokov po Kélerovi použil Johannes Brahms 32 taktov tohto čardáša vo svojom 5. uhorskom tanci v nezmenenej harmónii, v novej tónine. Treba dodať, že Brahms svoje Uhorské tance uvádza bez opusu a časom sa zabudlo, že Brahmsove tance prvej série, sú len úpravami skladieb iných uhorských autorov. Kým 5. uhorský tanec Johannesa Brahmsa pozná celý svet na Kélerovu Spomienku na Bardejov sa neprávom zabudlo.

Každý z Kélerových uhorských tancov má svoje pomenovanie. Tanec č.8 je Spomienkou na Hermannstadt (dnešná Sibiň v Rumusku) Op.123, kde Kéler pôsobil ako vojenský kapelník 10. pešieho pluku grófa Mazzuchelliho. Spomienkový charakter má aj Vrbovecký čardáš Op.46,  Tokajské kvapky Op. 54, Pozdrav vlasti Op.56 či Lúče spomienok Op.50. Známeho spisovateľa Móra Jókayho považuje Kéler za „kométu uhorska“ a venuje mu čardáš Kométa Op. 49. Kým kytička drobných kvetov – perečko, je ozdobou mládeneckého klobúka, je aj názvom uhorského tanca Bélu Kélera Čardáš kytička Op. 40.

Všetky Uhorské tance Bélu Kélera vznikli v prvej perióde jeho tvorby, keď putoval ako vojenský kapelník po Uhorsku. Keď nenašiel trvalé uplatnenie doma, ani v Budapešti, prijal pozvanie do nemeckého Wiesbadenu. K čardášom sa už potom vracal už len ako dirigent na svojich koncertoch. Komponoval viac valčíky, polky, štvorylky, predohry a galopy. Z veľkého množstva  zachovaných programov vieme, že najčastejšie dirigoval svoju Spomienku na Bardejov Op.31.

Z vyše 70 valčíkov, 27 pochodov, 27 poliek, 13 galopov a 3 štvoryliek sme vybrali po jednej ukážke, väčšinou z ranej tvorby autora.

Nevieme presne kedy a kde vznikol galop Sempre crescendo op.119. Je to posledný z jeho galopov a tlačou vyšiel vo vydavateľstve Bote & Bock v Berlíne. Galop je dobový rýchly tanec, pôvodom z Nemecka a evokuje rýchly cval koní. Čeština používa pre pomenovanie tohoto tanca slovo kvapík. Sempre crescendo znamená v taliančine stále zosilňovať.

Valčík je najfrekventovanejším a najobľúbenejším žánrom Bélu Kélera a v mladosti ich napísal okolo 50. Ako 24-ročný mladík komponuje aj pomerne rozsiahly Valčík Bardejovskej kúpeľnej sezóny 1844 (bez opusu).   Bardejovský regenschori skladbu  inštrumentoval a v tejto podobe sa hral na Anna bále v lete 1844 v Bardejovských Kúpeľoch. Kéler neskôr valčík prepracoval,  reinštrumentoval a vydal pod názvom Romantický život vo vydavateľstve Cramer v Londýne a Bote & Bock v Berlíne. Pôvodnú verziu valčíka podľa zachovaného rukopisu prepísal a pre novodobé uvedenie revidoval Adam Brutovský .

Mazzuchelliho   pochod Op.22 dokončil Kéler 1.júla 1861 v Pešti a venoval ho vojenskému pluku, ktorého bol kapelníkom. Pochod je známejší ako Apollo Marsch Antona Brucknera, ktorý inštrumentoval Kélerovu verziu pre klavír roku 1865.

Mazur Przemyślski Op.97 skomponoval skladateľ  roku 1858 v Debrecíne a dedikoval ho grófovi Mazzuchellimu. Skladba vyšla tlačou roku 1871 v Berlíne. Mazur má krátku introdukciu, tri samostatné časti, ktoré vždy uzavrie trio a efektné finále. Mesto Przemyśl leží dnes v juhovýchodnom Poľsku, ale v minulosti bolo súčasťou monarchie. Kéler ho pravdepodobne navštívil ako kapelník 10. pešieho pluku.

Radosť Alpského horala Op. 96 je séria piatich štajerských tancov v trojštvrťovom takte. V jednotlivých sequenciách spracoval Kéler štajerské ľudové melódie s charakteristickými ozdobami. Repetície najvýraznéších motívov sú koncentrované v rozsiahlom finále. Tlačou vyšlo  v Berlíne vo vydavateľstve Bote & Bock.

Prvú verziu Konferenčnej štvorylky Op.28 stvoril Kéler už roku 1853 vo Viedni a o dva roky neskôr aj inštrumentoval. Elegantnú štvorylku definitívne dotvoril vo Wiesbadene roku 1876. V každej zo šiestich častí skladby využíva charakteristické hudobné motívy vtedajších šiestich európskych regiónov alebo štátov: Prusko, Rakúsko, Sardínia, Rusko, Anglicko a Francúzsko. Štvorylka vyšla tlačou v Berlíne.

Rýchlu polku  Dovidenia Op.41 dokončil Kéler v Pešti, v máji 1855. Autorká verzia  pre klavír vyšla tlačou roku 1859 vo vydavateľstve Rózsavölgyi és társa,  v Pešti.

Séria pestrých národných tancov dokazuje univerzálne schopnosti Bélu Kélera komponovať rovnako dobre uhorský čardáš, nemecký galop, poľský mazur, alebo českú polku, či rakúsky valčík alebo ländler. V dnešnom slova zmysle je Kéler svojou tvorbou i cítením moderným európanom.

Klavírne duo Lucia Berešová a Adam Brutovský prístúpilo k nahrávke Kélerových miniatúr  s nesmiernou zodpovednosťou, ale i dávkou  nadšenia. Skladby vypracovali v absolútnych detailoch po technickej stránke, s výraznou dynamikou a dôrazom na Kélerovu melódiu. V druhej časti CD sa obaja umelci prerzentujú aj ako sólisti.

CD je vybavené bukletom, ktorý obsahuje informácie a skladateľovi, skladbách a interpretoch v slovenskom, nemeckom anglickom a jazyku.  Za nemeckú a anglickú verziu textu ďakujeme Sebastianovi Kaindlovi, ktorý je priamym  potomkom Kélerovho syna Alberta.  Na titulnej strane bukletu je fotomontáž Ing. Marcela Tribusa, ktorá zobrazuje „planétku” Bardejovské Kúpele  s  portrétom Bélu Kélera. Graficky naväzuje na prvé CD  z  orchestrálnej tvorby nášho rodáka pod názvom Spomienka na Bardejov. Nahrané bardejovským vydavateľstvom Videorohal na Konzervatóriu Timonova 2 Košice, v auguste 2017. Hudobná réžia Vladimír Rohal, majster zvuku Radoslav Kunec. Projekt  z verejných zdrojov podporil Fond pre podporu umenia. CD je už dostupné z portálu firmy Videorohal,  vo vstupoch  do expozícii Historickej radnice a Ikon a v Turisticko-informačnekj kancelárii na Radničnom námestí.

Peter Bubák,  riaditeľ Spoločnosti Bélu Kélera

 

Načítať ďalšie súvisiace články
Načítať viac informácií Kultúra

Pozrite si tiež

Poľsko mojimi očami

Inštitút stredoeurópskych štúdií Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity v Prešove v sp…