Menej známe pohoria v okolí Bardejova poskytujú jedinečné zážitky.

Nielen notoricky známe Vysoké a Nízke Tatry, či Veľká a  Malá Fatra, ale aj menšie pohoria na severovýchode Slovenska sa pýšia zachovanou prírodou, chránenými živočíchmi a rastlinami, či dych vyrážajúcimi výhľadmi zo siete obnovených rozhľadní. Vrchov nad 1000 metrov nad morom, alebo takmer tak vysokých, sú tu desiatky. Využite čas, keď sa uvoľnia obmedzenia pohybu súvisiace s pandémiou koronavírusu a spoznajte tento neprávom menej navštevovaný kút Slovenska. Informuje o tom Radomír Jančošek, riaditeľ OOCR ,,ŠARIŠ“–Bardejov.


,,Popri zachovanom historickom jadre Bardejova, ocenenom UNESCO a 10 prameňmi sa pýšiacimi svetoznámymi Bardejovskými Kúpeľmi, vás na severovýchode Slovenska čakajú turisticky dobre značené chodníky a nádherné prírodné scenérie pohorí Čergov a Busov. Objavte aj vrchy Stebnícku Maguru a Žobrák, Kráľovú studňu, obce Gaboltov a Cigeľku, Hrad Zborov, či náučný chodník Čierna Mláka. Alebo pokračujte do okolia Svidníka  a na Duklu, kde sa v tamojších horách krvou písala história oslobodenia Slovenska,“ pozýva R. Jančošek.

Dodáva, že súčasnú situáciu a obmedzenia pohybov na územie okresov využívajú miestni turisti na poznávanie týchto lokalít. Všetky značené trasy sú vhodné aj pre deti. Okrem toho je v okolí Bardejovských Kúpeľov atraktívna sieť liečivých singletrackov.

Kráľova Studňa

Rozhľadňa od Lenartova (https://www.kamnavylet.sk/sk/atrakcia/rozhladna-pri-kralovej-studni)

Malebná obec Lenartov neďaleko slovensko-poľskej hranice, je známa najmä svojou bohatou históriou. Koncom 19. storočia cez ňu viedla obchodná cesta z Poľska do Galície. V súčasnosti ostali po nej už spomienky v podobe studne (prameňa) a zrúcaniny hostinca Kráľova studňa. V tejto lokalite vybudovalo Občianske združenie Kráľova studňa z Lenartova turistickú rozhľadňu, ktorú každoročne navštívi množstvo turistov. Rozhľadňa má 4 podlažia, pričom najvyššie z nich je prekryté strieškou. Za pekného počasia dovidíte skutočne ďaleko. Predvedie sa vám nielen celý Čergovský hrebeň, vrch Busova, Magury, či roztrúsené okolité obce, ale dokonca aj poľská Javorina. Pri rozhľadni sú umiestnené stoly a lavičky s ohniskom, kde sa môžete rozložiť, opekať si alebo si len tak užívať pokoj a krásnu prírodu.

K rozhľadni sa najjednoduchšie dostanete z obcí Lenartov a Obručné po značených turistických trasách. Cesta na rozhľadňu nie je náročná a je ideálna aj pre rodiny s deťmi. Výstup trvá približne 1:15 až 1:30 hod.

Pohorie Busov

Podľa www.wikipedia.sk Busov je pohorie a geomorfologický celok Nízkych Beskýd. Patrí medzi plošne najmenšie a najmenej turisticky frekventované pohoria na Slovensku. Celé pohorie patrí do okresu Bardejov. Najvyšší vrch sa tiež volá Busov (1 002 m n. m.).

Stebnícka Magura(https://sk.wikipedia.org/wiki/Stebn%C3%ADcka_Magura)

Stebnícka Magura (899,9 m n. m. je vrch v pohorí Busov, podcelku Nízkych Beskýd. Vypína sa severne od Bardejova a s televíznym vysielačom na vrchole tvorí dominantu okolia.Východná a severná časť vrchu patrí do NPR Stebnícka Magura, vyhlásenej na rozlohe 76ha v roku 1964. Prístup je po červenej značke z Bardejovských Kúpeľov cez sedlo Čerešňa, alebo tiež po červenej značke z obce Zborov, alebo po modrej značke z obce Vyšný Tvarožec, alebo po neoznačenej cestou z obce Zlatné.

Vrch Busov(https://sk.wikipedia.org/wiki/Busov_(vrch)

Nachádza sa v západnej polovici plošne neveľkého pohoria Busov, približne 10km severozápadne od Bardejova. Nachádza sa v Prešovskom kraji a okrese Bardejov a zasahuje do katastra obcí Cigeľka, Gaboltov a Nižný Tvarožec. Masív leží v povodí Tople. Vrch je súčasťou výrazného masívu, situovaného západne od centra pohoria. Súčasťou masívu sú tiež vrchy Pálenica (914 m n. m.), Pivnica (857 m n. m.) a Stavenec (556 m n. m.). Severnú a východnú časť vrchu odvodňujú prítoky Sveržovky, južné a západné svahy odvádzajú vodu do Kamenca. Prevažná časť vrchu je zalesnená a poskytuje tak len obmedzené výhľady najmä na okolité vrchy. Na vrcholku sa nachádza malá čistinka s dreveným krížom.Vďaka nadmorskej výške a čiastočnému odlesneniu ponúka vrcholová časť obmedzené, no ďaleké výhľady. Z vhodných lokalít je mimo okolitých vrchov dobre pozorovateľných viacero prihraničných vrchov, no pri vhodných podmienkach je pozorovateľná aj časť Vysokých Tatier. Prístup je po zelenej značke z Gaboltova alebo z Cigeľky.

Obec Gaboltov (https://sk.wikipedia.org/wiki/Gaboltov)

Každoročne sa tu uskutočňuje púť ku sv. bohorodičke Panne Márii (tzv. Gaboltovský odpust). Obec Gaboltov leží v severovýchodnej časti Slovenska 15 km severozápadne od Bardejova v údolí potoka Kamenec pod vrchom Busov. Asi 3 km od obce prebieha slovensko–poľská štátna hranica. Gaboltov bol osídlený od 11. – 12. storočia. Prvá písomná zmienka je z roku 1247 a je zaznamenaná v liste uhorského kráľa Bélu IV., ktorý bol adresovaný členom rádu cisterciátov v Bardejove. Hovorí sa v ňom o pôsobení rytierskeho rádu križiakov zvaných „strážcovia Božieho hrobu v Jeruzaleme“, ktorí sa podpisovali ako „cruciferi de Gaboltho“. Materský kláštor mali v poľskom Miechove a na Slovensko prišli na pozvanie uhorských panovníkov. Z neznámych dôvodov križiaci v druhej polovici 13. storočia z Gaboltova odišli.

Obec Cigeľka (https://sk.wikipedia.org/wiki/Cige%C4%BEka_(obec)

Cigeľka (skôr Cigelka) leží v údolí potoka Oľchovec pod horou Busov v blízkosti slovensko-poľskej hranice. V obci je gréckokatolícky chrám svätých Kozmu a Damiána z roku 1816. Prvá písomná zmienka o Cigeľke je z roku 1414. V nasledujúcich storočiach patrila do makovického panstva. V 19. storočí bola obec postihnutá vysťahovalectvom do Severnej Ameriky z ekonomických dôvodov, v roku 1947 sa časť obyvateľov na popud sovietskych úradov presťahovala na Ukrajinu, odkiaľ sa od šesťdesiatych rokov 20. storočia do počiatku 21. storočia postupne väčšina vrátila na Slovensko. V obci sa nachádza pomník obetiam druhej svetovej vojny pochádzajúcich z Cigeľky. V obci je žriedlo rovnomennej minerálnej vody. Almanach lázní Československé republiky z roku 1949 uvádza Cigeľku ako kúpeľné miesto na liečbu žalúdočných chorôb, chorôb horných dýchacích ciest, srdca a ciev, a kožných chorôb. V súčasnosti nemá Cigeľka štatút kúpeľného mesta. Za prvej republiky boli pri prameni minerálnej vody aj kúpele. Okrem slanej minerálnej vody vyviera v Cigeľke z niekoľkých desiatok prameňov kyselka. Slaná Cigeľka sa v menšom množstve plní do fliaš a predáva sa v lekárňach.

Viac je na : www.bardejov.sk, www.kupele-bj.sk,www.svidnik.sk,www.visitbardejov.sk

Načítať ďalšie súvisiace články
Načítať viac informácií Bardejov a okolie

Pozrite si tiež

Bardejovské kúpele fungujú v sprísnenom režime

Bardejovské kúpele fungujú v sprísnenom režime, postcovid treba liečiť. Pobyty v Bardejovs…