Počas ostatného výjazdového zasadnutia Vlády Slovenskej republiky v Bardejove (10. apríla) sme využili príležitosť na stretnutie so štátnym tajomníkom ministerstva životného prostredia Norbertom Kurillom, ktorý na rokovaní zastupoval podpredsedu vlády a ministra životného prostredia László Sólymosa.
Norbert Kurilla je jedným z mimoriadne úspešných bardejovských rodákov, ktorý sa hrdo hlási k svojmu mestu a je nápomocný pri riešení otázok, ktoré súvisia s jeho ďalším napredovaním a rozvojom, najmä pri hľadaní environmentálnych riešení. Na ministerstve je hlavným gestorom za mnohé environmentálne a klimatické politiky, vrátane medzinárodných a európskych záležitostí. Od novembra 2017 je tiež podpredsedom Výboru OECD pre zelenú ekonomiku. Svoju profesionálnu kariéru začal v roku 2003 na Ministerstve životného prostredia Slovenskej republiky, ako koordinátor pre záležitosti EÚ a pracuje tam dodnes. V rokoch 2007 – 2014 pôsobil na Stálom zastúpení Slovenskej republiky pri Európskej únii v Bruseli, ako environmentálny diplomat. Po návrate na Slovensko v roku 2014 sa aktívne podieľal na príprave slovenského predsedníctva v Rade Európskej Únie a stal sa generálnym riaditeľom sekcie environmentálnej politiky na ministerstve životného prostredia. Od roku 2016 je prvým štátnym tajomníkom. Držiteľom titulu Ing. (2003) v medzinárodných ekonomických vzťahoch a titulu PhD. (2007) z Fakulty medzinárodných vzťahov Ekonomickej univerzity v Bratislave, odbor medzinárodných vzťahov. Počas svojho akademického a profesionálneho života absolvoval niekoľko študijných, výmenných pobytov a školení v zahraničí, napr. Univerzita Sejong v Južnej Kórei, Drážďany, Nemecko, Gentská univerzita v Belgicku, UNEP v Keni, Inštitút Clingendael v Holandsku alebo Európsky inštitút verejnej správy v Belgicku.
Pán štátny tajomník, vaša profesionálna kariéra, napriek mladému veku je mimoriadne rôznorodá, čo považujete za jej najväčšie míľniky a úspechy ?
Trochu by som to rozdelil. Mojím najväčším úspechom, radosťou a oporou je predovšetkým moja rodina, manželka Martina a naše dve deti Norbert (8) a Roland (5) . Bez ich pochopenia a podpory by som nemohol dosiahnuť to, čo sa nám spolu s tímom ďalších ľudí doposiaľ podarilo. Za obrovský diplomatický úspech, na ktorom som sa aktívne podieľal, považujem ratifikáciu Parížskej dohody o zmene klímy a udržaní rastu globálnej teploty maximálne do 2 ° C. Stalo sa tak počas slovenského predsedníctva v Rade EU, kedy vyjednávania a rokovania boli v mojej kompetencii. Ratifikáciu schválili ministri životného prostredia EU na mimoriadnom rokovaní a následne Európsky parlament. Ratifikačné listiny za Slovensko aj EU boli odovzdané do depozitára OSN v New Yorku.
Jedným z projektov, na ktorom ste sa taktiež aktívne podieľali je Envirostratégia– Zelenšie Slovensko 2030, v čom spočíva jej podstata ?
Som veľmi rád, že sa nám po neuveriteľných 25 rokoch podarilo prijať dlhodobú a modernú víziu lepšej ochrany životného prostredia na Slovensku, ktorá presahuje volebné cykly. Jej príprava bola v mojej gescii a tiež jednou z priorít môjho pôsobenia ako štátneho tajomníka. Zelenšie Slovensko 2030 je príkladom tvorby verejnej politiky, ktorá trvala viac ako 2 roky a celý proces prebehol veľmi participatívne a inkluzívne. Definuje tri hlavné výzvy pre Slovensko v tejto oblasti. Odpadové hospodárstvo, kvalitu ovzdušia a ochranu biotopov (najmä lesných). Zároveň stanovuje jasné smerovanie a ciele v oblasti ochrany životného prostredia , napríklad zvyšovanie bezzásahových území, obmedzenie plytvania potravinami, útlm energie z uhlia, znižovanie energetickej náročnosti, obmedzenie využívania jednorazových plastov, zvýšenie miery separácie a recyklácie, a pod.
Medzi významné úspechy slovenského predsedníctva v Rade EU patrí naštartovanie tzv. Bratislavského procesu prechodu na zelené hospodárstvo, čo bol taktiež projekt, ktorého ste boli iniciátorom a gestorom. V čom spočíva jeho podstata ?
Spomínaný tzv. Bratislavský proces prechodu na zelené hospodárstvo “Transition to Green Economy” sa nám podarilo rozbehnúť počas spomínaného predsedníctva Slovenska a na základe toho stimulovať a rozbehnúť relevantnú diskusiu o prínosoch obehového hospodárstva. V rámci tohto sme pripravili sériu podujatí, na ktorých sa zúčastnili stovky odborníkov, politikov, zástupcov medzinárodných organizácií, univerzít, biznis sektora, občianskej spoločnosti a investori, aby debatovali o efektívnejšom využívaní prírodných zdrojov vo všetkých oblastiach hospodárstva. Zelené hospodárstvo predstavuje alternatívu na zmenu. Cieľom je zachovať hodnotu výrobkov a materiálov čo najdlhšie, minimalizovať odpad a využívanie nových zdrojov. Súčasťou tejto platformy bola aj úspešná konferencia „UNESCO Konferencia o trvalo udržateľnom turizme“, ktorú sme zorganizovali v Bardejovských kúpeľoch 5. mája 2017 za účasti viac ako 250 hostí s 12 krajín sveta. (viac na http://www.unesco.sk/a/Medzinarodna-konferencia-v-Bardejove–Vyuzitie-znacky-UNESCO-pre-rozvoj-trvalo-udrzatelneho-cestovneho-ruchu-v-regionoch-stredne)
Významnou otázkou v oblasti zavádzania environmentálnych, moderných riešení do praxe je otázka osvety a vzdelávania tak, aby sa stali prirodzenou súčasťou nášho zmýšľania i konania. V tomto ešte má Slovensko rezervy.
Je to tak, ale aj túto otázku sa usilujeme aktívne riešiť. Som veľmi rád, že sa mi podarilo získať podporu súkromného sektora a vytvorili sme nástroj na financovanie environmentálnych vzdelávacích aktivít na Slovensku – Zelený vzdelávací fond (www.zelenyvzdelavacifond.sk). Prepojil sa tak štátny, súkromný a mimovládny sektor. Aj vďaka tomu sme podporili za 2 roky viac ako 50 projektov v hodnote takmer 400.000 eur, tak napríklad vznikli v materských škôlkach výukové záhrady či zero waste podujatia. V podobných i iných aktivitách budeme i naďalej pokračovať.
Ako sme už naznačili v úvode, aj napriek tomu, že dlhodobo pôsobíte mimo svojho rodného mesta, stále sa k Bardejovu hrdo hlásite.
Bardejov je mojím rodným a srdcu najbližším mestom. Žije tu moja mama, brat, širšia rodina, mám tu množstvo priateľov, známych a pravidelne sa do Bardejova vraciam. A som mimoriadne hrdý na to, akým smerom sa rozvoj mesta uberá a to nie len v oblasti záchrany a obnovy pamiatok, ale aj v ďalších otázkach. A s plnou vážnosťou môžem povedať, že Bardejov je pre mňa tým najkrajším mestom. Všetkým Bardejovčanom želám príjemné prežitie sviatkov Veľkej noci a všetko len to najlepšie.
