Podľa štatistík je Slovensko na štvrtom mieste celosvetového rebríčka v počte diagnostikovaných nových prípadov rakoviny pankreasu u mužov a na treťom mieste v počte úmrtí u mužov s touto diagnózou.
Rakovina pankreasu má veľmi zlú prognózu a epidemiológovia predpokladajú, že do roku 2030 bude na túto diagnózu druhá najvyššia úmrtnosť z onkologických ochorení. Najväčším problémom sú jej nešpecifické príznaky, väčšinou nevoľnosť, strata chuti do jedla či únava, ktoré vedú k neskorej diagnostike. „Môže byť v pokročilom štádiu, ktoré už nie je možné liečiť operáciou,“ upozornili v stredu slovenskí onkológovia.
„Podľa štatistík je Slovensko na štvrtom mieste celosvetového rebríčka v počte diagnostikovaných nových prípadov rakoviny pankreasu u mužov a na treťom mieste v počte úmrtí u mužov s touto diagnózou,“ hovorí Patrícia Kramárová zo Slovenskej epidemiologickej a vakcinologickej spoločnosti. Slovensko sa preto v roku 2014 zapojilo do založenia Európskej platformy karcinómu pankreasu.
Na Slovensku povedomie o nebezpečenstve zhubného nádoru pankreasu šíri pacientska organizácia Nie rakovine a občianske združenie Europacolon Slovensko. V rámci Svetového dňa karcinómu pankreasu (15. 11.) vedú kampaň so sloganom „Žiadame viac. Pre pacientov. Pre život“. Cieľom je predovšetkým osveta o ochorení a podpora jeho skorej diagnostiky.
„Skorá diagnostika zachraňuje životy,“ zdôraznil onkológ z Národného onkologického ústavu (NOÚ) v Bratislave Štefan Pörsök. Priblížil, že rizikové faktory vzniku rakoviny pankreasu sú fajčenie, alkoholizmus, chronické zápaly pankreasu a obezita. Ďalej chronické ochorenia žlčových ciest, žalúdočné vredy aj predchádzajúca operácia žalúdka. „Najčastejší výskyt choroby zaznamenávame okolo 70. roku veku, ale objavuje sa aj u oveľa mladších. Máme aj 40-ročných pacientov,“ tvrdí Pörsök. Geneticky podmienených je menej ako desať percent prípadov rakoviny pankreasu.
„Koncom minulého roka si moja sestra všimla, že mám žlté očné bielka. Na druhý deň som išla k lekárovi a po dvoch hodinách mi z krvi a sono vyšetrenia diagnostikovali nádor na pankrease,“spomína pacientka Katka. Pol roka ju liečili chemoterapiou a v júli podstúpila operáciu, ktorá bola podľa lekárov v jej štádiu ochorenia neštandardná. Ožltnutie očných bielok totiž patrí medzi neskoršie príznaky ochorenia. „Medzi neskoršie príznaky ďalej patrí tmavý moč, migrujúca bolesť, žilová trombóza alebo cukrovka,“ doplnil Pörsök.
Onkochirurg z NOÚ Jozef Dolník konštatoval, že chirurgickú liečbu môže absolvovať len každý piaty pacient. „Ostatní majú metastázy, čiže ani operácia by im nepredĺžila život, alebo nádor technicky nedokážeme odstrániť bez toho, aby sme pacientovi ublížili. Pri včasnej diagnostike dokážeme kombinovať chirurgickú liečbu a chemoterapiu a pacienti prežívajú najdlhšie. Katka bola špecifickým prípadom, u ktorej sme napriek pokročilému štádiu pristúpili k operácii, pretože bola mladá, inak zdravá a mala malé deti,“ vysvetlil. Katkino ochorenie je momentálne v remisii, čiže vymizli jeho príznaky. Za hlavný dôvod toho, že dokázala poprieť štatistiky, považuje pozitívne myslenie.
V rámci Svetového dňa karcinómu pankreasu sa vo štvrtok 15. novembra po piaty raz rozsvietia fialovou farbou monumenty slovenských i svetových miest. Na Slovensku napríklad Bazilika minor sv. Egídia a radnica v Bardejove, Most SNP a UFO v Bratislave, trnavská radnica, Divadlo Andreja Bagara v Nitre, Dóm svätej Alžbety v Košiciach, Mestský úrad a vodárenská veža v Prešove či rôzne firmy a podniky. „Na niekoľko hodín sa symbolicky rozsvieti fialovou farbou aj západná terasa Bratislavského hradu,“ informoval Patrik Herman, jeden zo zakladateľov a ambasádor Europacolon Slovensko.
Zdroj: TASR
