Fotoklub BARDAF Bardejov a Oddelenie Kultúry v Bardejove, Vás pozýva na ojedinelú dvoj výstavu ukrajinských fotografov Olega Kutského z Odesy a Alexandra Kharvata z mesta Rovno. Oleg Kutskyi nás zoznámi z mestom pri Čiernom mori Odesou a jej rázovitými obyvateľmi plných slobody a humoru. Výstava bude umiestnená na hradobných múroch v Parku Emila Korbu pri Bazilike sv. Egídia. Alexander Kharvat pomenoval svoju výstavu: Vidiekom do Európy a zoznámi nás s vidiekom západnej Ukrajiny, jej problémami ale aj starosťami na pridlhej ceste do Európy. Výstavu budete si môcť pozrieť na hradobných múroch pri Hornej bašte.
Obe výstavy otvoríme vernisážou pri ktorej sa predstavia samotný autori o 16.30 v parku Emila Korbu, následne sa presunieme k Hornej bašte. Poprosíme Vás o prosbu na dobré počasie. Ak by to nebolo vypočuté výstava sa oficiálne otvorí v kaviarni pri Hornej bašte.
Fotografie si budete môcť pozrieť do 27. júna, kedy ju vystrieda tradičný medzinárodný salón fotografie 6th. Spring Fotosalon Bardaf, kde budú obaja autori členmi poroty. Už teraz vieme že sa ho zúčastnili autori s päťdesiatich krajín, piatich kontinentov.
„Odesa a Odesania“
Výstava fotografií Olega Kutského, EFIAP, Ukrajina, Odesa
Aj v tejto nie veľmi jednoduchej dobe, keď sa okolo rýchlo mení svet a prichádza nová éra civilizácie, ľudské pocity a emócie ostávajú nemenné. Tie venujeme svojim milovaným ľuďom, rodine, priateľom, známym aj neznámym, cudzincom, milovanému mestu, či svojej krajine.
Dovoľte mi prejsť s vami malú emocionálnu cestu magickým a romantickým mestom – Odesou. Ponúkam vám zoznámenie so samotným mestom, jeho životom, jeho dušou a jeho srdcom – morom. Odesa však nie je len more, architektúra, ulice… Je to oveľa viac, je to niečo neobvyklé, niečo, čo potrebujete cítiť svojím srdcom a vnímať svojou dušou.
Vo svete nie je také zariadenie, ktoré dokáže merať lásku. Ale láska existovala, existuje a bude existovať aj napriek tomu, že učenci ju nemôžu merať a zostavovať zodpovedajúce tabuľky a grafy. Láska obyvateľa Odesy k svojmu mestu sa objavuje hneď po narodení, prenáša sa s materským mliekom, s prvým dúškom morského vzduchu, s prvým pohľadom na obzor… A zostane navždy v srdci.
Odesan, to je aj sviatok, ktorý sa slávi v Odese, a je to aj človek, osobitý národ, alebo samostatná kasta ľudí. A do značnej miery máme tendenciu tomu veriť, lebo mesto bolo od svojho vzniku na pobreží Čierneho mora cieľom a prístavom dobrodruhov z celej Európy a Ázie, zúfalých Kozákov zo Záporožskej Siče, pirátov, pašerákov, vojakov a obchodníkov rôznych národností a rôznych náboženstiev. Nič im nebránilo v budovaní nového mesta, mesta, kde bol duch slobody cenený nad všetko ostatné všetkými obyvateľmi. Postupom času tieto národy, rasy, kasty a náboženstvá v tomto ľudskom mlyne vystavili slobodné mesto (Porto-Franco) a vytvorili túto jedinečnú kastu ľudí – Odesanov.
V Odese sa vytvoril aj odeský vlastný jazyk – ako kombinácia mnohých jazykov, intonácií, miešaný humorom v každej vete, aj v každom slove. Mnohé jazyky sa spojili v Odese do osobitej reči vlastnej všetkým občanom Odesy. Pre všetkých, ktorí nerozumeli jazyku nášho mesta, spisovateľ Valery Smirnov vydal slávny štvorzväzkový slovník – „Veľký hovorový slovník odeského jazyka“ – unikátny svetový fenomén.
Samozrejme, všetci občania Odesy sú zamilovaní nielen do mora, ale aj do slávnych odeských dvorov, ktoré vytvárajú nezabudnuteľnú atmosféru Odesy. Odesa je letný dvor, teplo, vôňa lipy a vyprážané zemiaky, radostné šťastné detstvo, večná láska a prvé bozky, radosť z nového bicykla…hádka v kuchyni a večer, noc plná lásky. Odesa, to sú námorníci a hudobníci, spisovatelia a umelci, právnici a inštalatéri, podnikatelia, mladé krásky a „modré pančuchy“. V dvoroch sa rodí a dospieva mnoho generácií obyvateľov Odesy. A tí, ktorých životný príbeh zavial do Kyjeva, Haifa, Melbourne, Miami, Ottawy či Los Angeles, si zavše spomenú na staré odeské dvory a detstvo. Opäť sa vracajú do svojho rodného mesta, dýchajú vôňu mora a kvitnúce lipy, melancholicky si zotierajúc slzu z tváre.
My milujeme aj naše lodenice v Odese, ktoré nás vychovávali a zostali navždy v našich srdciach.
Môžete písať a hovoriť veľa o mojom meste a jeho obyvateľoch. Ale je lepšie raz vidieť, ako stokrát počuť. Je dobré sa aspoň raz prejsť po bazáre „na prívoze“, a potom svoje dojmy rozprávať hosťom pri lahodnej večeri.
Odporúčam vám skúsiť si odfotografovať Odesu a budete hrdí na to, čo ste videli a môžete sa podeliť o svoje dojmy s blízkymi.
Oleg Kutsky, EFIAP.
Alexander Harvat (Ukrajina) EFIAP, NSPAU
Účastník mnohých autorských a kolektívnych výstav v rôznych krajinách sveta. Usporiadateľ súťaží a salónov:
„Fotovernisazh na Pokrove“,
„Milujem moje mesto, milujem svoju krajinu“,
„LifePressPhoto“ a ďalšie.
Člen poroty národných a medzinárodných súťaží. Autorsky vydal 52 kníh o rodnom meste Rivne, o Volyni, o kultúre, umení a fotografii. Zakladateľ Školy fotografie, Múzea fotografie. Predseda Ukrajinského centra pre Foto umenie, klub Space Foto.
O výstave:
„Vidiekom do Európy“
Ako občan, fotograf, reportér, umelec rozumiem, že aj chudoba má svoju jedinečnú farbu. Pretože tu je nahá pravda, bez ohľadu na to, ako to bolo a je ťažké. Títo ľudia na obrázkoch sú nenaučení klamať, sú na to príliš hrdí. Títo ľudia sú však chudobní od lží a podvádzaní druhých. Hovoria nám, že pomaly vstupujeme do Európy…už viac ako štvrť storočia. Možno ak by nám hovorili pravdu, my by sme im odpustili.
Žijeme v Európe, v najväčšom, ale aj najchudobnejšom štáte. PREČO?
Moje kroky po ukrajinskej európskej civilizácii sú pravdou môjho vnímania sveta.
Fotografie sú z rôznych častí Ukrajiny.
Váš Sáša
