Historické centrum Bardejova je skvostom Svetového dedičstva UNESCO. Obchod založil slávu Bardejova a pamiatky na tú dobu lákajú turistov. Najzachovalejšie historické centrum na Slovensku má mesto Bardejov. Spolu 46 kamenných domov na úzkych stredovekých parcelách má prevažne gotický vzhľad, čo dodáva mestu historickú autenticitu a bolo impulzom na jeho zápis do Zoznamu historického dedičstva UNESCO.


Základy prosperujúceho mesta položili nemeckí osadníci, pozvaní kráľom Belom IV. po mongolskom vpáde na prelome 13. a 14. storočia. V roku 1376 sa Bardejov stal slobodným kráľovským mestom a zažíval obdobie rozkvetu, vďaka strategickej polohe na priesečníku obchodných ciest medzi Uhorskom a Poľskom, Čiernym a Baltským morom. Prvé kamenné domy, lemujúce obdĺžnikové historické námestie, začali stavať okolo roku 1428 v gotickom slohu. Informuje o tom Radomír Jančošek, riaditeľ oblastnej organizácie cestovného ruchu (OOCR) „ŠARIŠ“ – Bardejov.

,,Domy na námestí boli stavané tak, že na prízemí za bránou boli obchodné priestory a majitelia bývali na poschodí. Sláva a prosperita Bardejova stáli na obchode, tomu bol podriadený aj opevňovací systém, mestské práva a privilégia. Za rozvoj vďačí strategickej polohe na priesečníku obchodných ciest medzi Uhorskom a Poľskom, Čiernym a Baltským morom. V roku 1376 sa Bardejov stal slobodným kráľovským mestom a zažíval obdobie rozkvetu. Poloha mesta a obchod priniesli pestré národnostné a náboženské zloženie obyvateľstva, i pestrosť architektúry, kultúry a zvykov. Dodnes tu žijú Slováci, Rusíni, Ukrajinci, Poliaci  a do druhej svetovej vojny aj Židia. Aj pramene v Bardejovských Kúpeľoch každoročne žehnajú kňazi štyroch náboženstiev – rímskokatolíckeho, gréckokatolíckeho, pravoslávneho, evanjelického. Radničné námestie za snažia pamiatkari i obyvatelia zachovať také, ako v stredoveku, keď slúžilo výhradne ako trhové miesto,“ vymenúva R.Jančošek.

Mestská pamiatková rezervácia Bardejov

Mestská pamiatková rezervácia Bardejov sa rozkladá na ploche 23,6 ha. Historické jadro mesta si zachovalo kľúčové charakteristické znaky stredovekého obchodného mesta, jeho pôvodné parcely, centrálne námestie, ulice, väčšinu otvorených priestorov, verejné budovy, opevnenia, a panorámu mesta.

Meštianske domy z prvej polovice 15. storočia obklopujú tri strany námestia a dokumentujú vysoko rozvinutú meštiansku kultúru. Štvrtú stranu námestia uzatvára rímskokatolícky kostol sv. Egídia (Jiljí), trojloďová gotická bazilika so vzácnou zbierkou jedenástich neskorogotických oltárov. V strede námestia je renesančná radnica. Historické jadro mesta obklopuje opevňovací systém, ktorý bol v čase jeho výstavby jedným z najvyspelejších v strednej Európe.

Goticko-renesančná Mestská radnica v Bardejove 

Po stavebnej a významovej stránke tvorila radnica funkčnú a ideovú protiváhu farského Chrámu svätého Egídia, bola sídlom mestskej rady, centrom obchodného, spoločenského a kultúrneho života obyvateľov mesta. Z architektonického hľadiska bola významným dokladom prenikania renesančných výtvarných a architektonických prvkov do doznievajúceho gotického konceptu architektúry. Koniec 15. storočia priniesol Bardejovu rozkvet hospodárskeho a spoločenského života, čo sa odzrkadlilo i v živote mestskej honorácie. Významné postavenie mesta ako aj potreba reprezentatívnejších priestorov určených pre zasadnutia rady mala zabezpečiť stavba honosnej radnice v strede námestia. Bardejovská radnica je považovaná za prvú svetskú stavbu renesancie na území Slovenska.

V hornej časti radnice úradovala miestna vrchnosť. Prízemie slúžilo obchodníkom. Jedným z kráľovských privilégií stredovekého Bardejova bol monopol na bielenie plátna. V radnici sa nachádzala miestnosť na meranie a určovanie jeho kvality. V súčasnosti budova slúži ako jedna z expozícií Šarišského múzea (spolu 700 000 zbierkových predmetov).

Maľovaný meštiansky dom, Radničné námestie 26, Bardejov

Goticko-renesančný dom v Bardejove pochádza z 13. storočia. Turistov láka najmä svojou rokajovou rokokovou maľbou, z ktorej najpútavejšia je freska Korunovania Panny Márie. Maľovaný meštiansky dom je zapísaný aj v zozname svetové dedičstva UNESCO.

Bazilika Svätého Egídia 

Počiatky chrámu siahajú do 13. storočia, výstavba začala v polovici 14. storočia a stavba bazilikálnej časti bola ukončená v roku 1415. V období rokov 1420 až 1427 bola postavená veža chrámu. Výstavba chrámu bola zavŕšená na konci 15. storočia. Pred kostolom je možné obdivovať pôvodnú dvojicu zvonov Ján a Urban. Zvony boli pôvodne umiestnené vo zvonici veže Baziliky. Staré zvony sa časom poškodili, preto ich vo zvonici nahradili nové odliatky.

Medzi najcennejšie exponáty baziliky patria: Socha sv. Egídia z pôvodného hlavného oltára, Oltárna skriňa Oltára sv. Alžbety Uhorskej či Oltár Narodenia Pána (1480-1490), Oltár Ukrižovania s maľbou – Veraikon, liata bronzová krstiteľnica či Oltár Panny Márie, sv. Erazma a sv. Mikuláša. Interiér chrámu je zdobený jedinečným súborom jedenástich neskorogotických krídlových oltárov z rokov 1460-1520. Najcennejší je oltár Narodenia Pána. Významnou súčasťou chrámu je súsošie Golgoty na tráme pod Víťazným oblúkom z konca 15. storočia.

Bronzová socha kata v životnej veľkosti (190 cm) zatraktívňuje Radničné námestie od 4. júla 2016. Pochádza z reštaurátorskej a sochárskej dielne otca a syna – Martina a Viktora Kutných. Socha kata na Radničnom námestí je umiestnená pred bardejovskými dominantami, goticko-renesančnou radnicou a Bazilikou sv. Egídia. Neďaleko je aj Katov dom, kde kat býval a v kostole mal svoju lavicu. Katov dom i lavicu v kostole Martin Kutný aj reštauroval. Bardejov získal právo meča, výsadu vykonávať popravy (hrdelné právo), v polovici 14. storočia od uhorského kráľa Ľudovíta I. Veľkého. Socha púta pozornosť turistov, ktorí sa s ňou fotografujú.

Židovské suburbium 

Areál tzv. Židovského suburbia je najvýznamnejšou lokalitou židovského kultúrneho dedičstva v Bardejove. Komplex židovských rituálnych stavieb pozostáva zo Starej synagógy, domu zhromaždenia (hebr. bet hamidraš), rituálneho kúpeľa (hebr. mikve), expanznej veže a kotolne. V minulosti sa nachádzal v areáli aj rituálny bitúnok. Budovy slúžili duchovným a komunitným potrebám ortodoxnej židovskej komunity so silnou chasidskou orientáciou, ktorá bola šiestou najväčšou židovskou komunitou na Slovensku v medzivojnovom období. Stará synagóga bola vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku v roku 1970, mikve a bet hamidraš v roku 2000. Vtedy bolo historické jadro mesta Bardejov so Židovským suburbiom zapísané do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.

Viac je na : www.bardejov.sk, www.kupele-bj.sk,www.svidnik.sk,www.visitbardejov.sk

Načítať ďalšie súvisiace články
Načítať viac informácií Kultúra

Pozrite si tiež

Poľsko mojimi očami

Inštitút stredoeurópskych štúdií Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity v Prešove v sp…