Územie Bardejova so svojím blízkym okolím nepredstavuje z fyzickogeografického hľadiska homogénny celok, ale člení sa na viaceré jednotky. Vo východozápadnom smere je to dolina rieky Topľa a v severojužnom smere doliny jej prítokov, a to Šibskej vody a Kamenca. Západne a severne od spomenutých dolín sa rozkladajú Beskydské vrchy.
Výhodná zemepisná poloha Bardejova na križovatke dôležitých ciest naznačuje, že jeho územie a okolie poskytovali priaznivé podmienky na osídlenie a obživu človeka už v praveku. Najstaršie stopy pobytu a činnosti človeka na území Bardejova sú z mladšej fázy staršej doby kamennej.
Existencia historického Bardejova sa po prvý raz spomína roku 1241, no jeho trvanie možno v súlade s historikmi oprávnene položiť do 12. storočia.
Rok 1376 znamená úspešné dovŕšenie vývinového procesu Bardejova z výsadného sídliska v jedno z popredných miest vtedajšieho Uhorska. Kráľ Ľudovít I. listinou z roku 1376 povýšil Bardejov na slobodné kráľovské mesto a udelil mu rovnaké práva ako Budínu a Košiciam.
Aj história bardejovského rybárstva je stará. Človek sa tu živil rybami už od pradávna, pretože vody rieky Tople a jej prítokov, najmä Večný potok, Snakovský potok, Solotvinec, Sveržovka, Šibská voda, Kamenec a Cerninka, boli plné rýb. O tom, že sa v Bardejove aj obchodovalo s rybami hovorí už privilégium kráľa Karola Róberta z roku 1320.
Z rybolovných techník prevládal lov do sietí. Vynútilo si to výrobu sietí, a tak už v roku 1437 pôsobil v Bardejove remeselník sitár a výrobca sietí. No ryby sa lovili aj pomocou rôznych bodcov (ostiek), mlatcov na omráčenie rýb pod ľadom, chvostáčov, sákov, drôtených a prútených vrší.
V 15.storočí sa výlov a predaj rýb koncentroval do mäsiarskeho cechu. A tak ako cechoví poplatníci boli aj rybári. Mestská listina z roku 1438 hovorí, že už vtedy boli problémy s pytliakmi. V okolí Bardejova sa potulovali zbojníci, ktorí kradli a lovili ryby.
Začiatkom 15.storočia sa spevňovali bardejovské hradby, zároveň sa rozširovali vodné priekopy. Náhon bol široký 10 až 24 m, takže sa o ňom v mestských účtoch hovorilo ako o rybníku. Úsek priekopy od Západnej brány k farskej bránke sa volal Horným rybníkom a od bránky k dolnej bráne Dolným rybníkom. V Mlynskom náhone, ktorý bol začiatkom 20.storočia odvedený kanalizáciou do Tople sa vyskytovali ryby až do 50-tych rokov.
O rozvoji rybárstva v 17. a 18.storočí toho vieme málo. V roku 1768 priamo pod správou mesta boli dva rybníky, a to v oblasti terajšieho Dlhého radu ( Mlynský náhon ) a terasy pod Vinbargom. Až v 19.storočí nastáva opäť rozmach rybárstva a predaja rýb.
Na začiatku 20.storočia lovili rybári bežne do siete, ale začína sa už loviť aj na udice, ba začínajú sa používať aj umelé mušky. Na trhu bol dostatok rýb. Išlo prevažne o biele ryby, dodávané z mesta a okolitých dedín. Rybári spadali pod lovecký spolok v Bardejove spolu s poľovníkmi. Revíry boli rozdelené podľa obcí, (chotárne revíry), kde sa mohlo loviť len podľa príslušnosti miesta bydliska. Nebola stanovená lovná miera, doba hájenia, ani množstvo ulovených rýb. Poplatok za lov na udicu bol menší, než lov do siete. V Bardejove začali pôsobiť aj rybári „živnostníci“ (Demjan, Červeň, Reivricht, Straka), ktorí v dňoch štvrtok a piatok dodávali na trh 200 až 300 kg rýb. Išlo prevažne o podustvy, jalce a mreny. Skúšky rybárov či pohovory sa nekonali, stačilo zaplatiť poplatok a loviť. Dozor nad vodami neexistoval. Takýto stav trval až do roku 1939. V tomto roku sa v Bardejove presadila myšlienka organizovaného športového rybárstva. Začiatky športového rybárstva v Bardejove siahajú do obdobia pred I. svetovou vojnou. No história organizovaného športového rybárstva v Bardejove sa začala písať 2.júna 1939, kedy sa konala ustanovujúca schôdza rybárskeho spolku (I.valné zhromaždenie Okresného rybárskeho spolku okresu Bardiovského) za účasti 18 členov.
Cieľom založeného spolku bola ochrana rýb a cieľavedomejšie využívanie rybárskeho práva. Predsedom zvoleného výboru rybárskeho spolku sa stal Dr.Ján Ferdinandy a podpredsedom Karol Ligda. Členmi výboru boli Jozef Peceň, Anton Lisý, Vojtech Palmoy, Jozef Bohinský (v 50 až 60-tých rokoch predseda rybárskeho spolku), Koloman Sopko a Edmund Zafka. V tomto období si stanovy rybárskeho spolku tvoril každý spolok sám.
Zo stanov bardejovského rybárskeho spolku vyplývalo, že jeho účelom bolo :
a/ zveľaďovať rybárstvo, ochrana, dodržiavanie zákonov, popularizácia, primerané ceny,
b/ chrániť rybárstvo pred škodlivými vplyvmi (znečisťovanie, nevhodné úpravy tokov a pod.),
c/ dozor nad vodami a ochrana rýb,
d/ podporovať predovšetkým športový rybolov (na udicu),
e/ starať sa o sústavnú organizovanosť rybárskych spolkov vo zväze rybárskych spolkov a družstiev na Slovensku,
f/ pestovať pospolitosť medzi členmi, dbať o odbornosť členov formou prednášok, schôdzí, propagovaním rybárskej literatúry,
g/ prerokovať pokyny a rady vo všetkých záležitostiach týkajúcich sa rybárstva.
Členstvo rybárskeho spolku pozostávalo: z čestných členov (boli volení valným zhromaždením za mimoriadne zásluhy), zakladajúcich členov (kto zaplatil „raz a navždy“ najmenej 10-násobok ročného príspevku členov činných), činných členov (vykonávali rybársky šport, výbor ich prijal po predchádzajúcom prihlásení sa) a prispievajúcich členov (ktorí sa prihlásili a boli prijatí výborom, nemali však právo na rybársky lístok).
Začiatok päťdesiatych rokov prebiehal v znamení spoločenských zmien, ktorých dopady nenechali stranou ani rybárstvo. 29. októbra 1952 bol schválený Zákon o rybárstve č. 62 , ktorý zohral veľkú úlohu v jeho ďalšom rozvoji. Všetky vody sa stali majetkom štátu, a teda celej spoločnosti. A štát dal vody do obhospodárovania a zveľaďovania rybárskym organizáciám, a to Štátnemu rybárstvu a Československému zväzu rybárov (ČSRS). V rámci Československého zväzu rybárov pracoval Jednotný zväz rybársky so sídlom v Žiline, ktorý bol zakrátko premenovaný na Slovenský zväz rybársky.
MO SRZ v Bardejove je hrdá na tých, ktorí boli pri zrode organizovaného rybárstva v Bardejove, ale aj na členov MO, ktorí sa zaslúžili o rozvoj rybárstva v našom okrese, ktorí pracovali v rôznych funkciách MO a zveľaďovali ju. Na tých ktorí mali zásluhy na rozvoji športového rybárstva v našej MO. Vo funkcii predsedu sa postupne vystriedali páni: Ján Balogh, Jozef Bohinský, Ing. Arch. Jozef Medrický, MVDr. Jozef Varchol , Alfonz Kapsdorfer , MVDr. Jozef Varchol a od roku 1992 je nepretržite predsedom Jaroslav Duleba. Bez ich obetavej a svedomitej práce by sme nemali organizáciu, na ktorú dnes môžeme byť všetci právom hrdí.
MO SRZ Bardejov dnes obhospodaruje 92 km tečúcich vôd a tri vodné nádrže, a to VN Dubinné, VN Kľušov ( Hervartov) a Rybník Gaboltov.
Cesta, ktorou prešla MO SRZ v Bardejove za osemdesiat rokov od svojho vzniku potvrdzuje, že rybári MO SRZ v Bardejove pracujú dlhodobo koncepčne a s cieľom zveľaďovať svoje revíry. Za celý ten čas vedú bardejovskí rybári zápas o ochranu a čistotu vôd, berú na seba aj časť zodpovednosti za to, aby bola vo vodných tokoch a nádržiach čistá voda a v nej plnohodnotný život. Svojím konaním potvrdzujú, že športový rybolov vytvára hlboké etické vzťahy medzi človekom a prírodou. Stal sa jednou z najkrajších ľudských záľub. Stáva sa už pravidlom, že praví športoví rybári chodia k vode skôr kvôli prírode samej ako kvôli vidine ryby na pekáči, brodia sa vodami, stretnete ich na brehoch riek, potokov, jazier a vodných nádrží, žijú pre neopakovateľné zážitky, pre radosť z pohybu, pre stretnutia s priateľmi, pre čistý vzduch, vôňu lesa a lúk, pre krásu, čo hojí rany na duši i na tele.
Ján Nagajda / MO SRZ Bardejov
